Priadze na pletenie

Pôvod a vlastnosti textilných vlákien

Najväčší vplyv na vlastnosti priadze na pletenie má pôvod vlákna, z ktorého je priadza vyrobená.
 
Vlákna, z ktorých sa v súčasnosti vyrábajú priadze na pletenie, možno rozdeliť na:

A. Prírodné
B. Syntetické
C. Kombinované

 

A. Prírodné vlákna
sú najstarším, najosvedčenejším a najprirodzenejším zdrojom pre textilné výrobky.
Podľa pôvodu a základného zloženia delíme prírodné vlákna na živočíšne a rastlinné.

Vlákna živočíšneho pôvodu (proteinové)
sa získavajú predovšetkým spracovaním srsti zvierat a v tomto prípade sa poväčšine označujú ako „vlna“. Vlna sa získava opakovane po celý život zvieraťa strihaním alebo vyčesávaním. Najčastejšie sa na priadze na pletenie spracúva vlna oviec (vlna), kôz (mohér, kašmír), ťavovitých (ťava, lama, alpaka, vikuňa) a srsť angorských králikov (angora). Medzi proteinové vlákna patrí aj hodváb.

Ovčia vlna
je najprirodzenejší a najdostupnejší prírodný materiál na výrobu priadzí na pletenie. Pomer výkon/cena je u ovčej vlny zo všetkých prírodných vlákien najlepší.
 
Vlna má vynikajúce izolačné a termoregulačné vlastnosti. V zime hreje a v lete chladí a preto Vám svetrík z tenkej vlnenej priadze výborne poslúži celoročne. Vlna skvelo izoluje aj za mokra, je schopná prijímať a odvádzať vlhkosť a môže absorbovať až 1/3 svojej hmotnosti vody bez toho, aby bola pocitovo mokrá. Je prirodzene pružná, priedušná a má antibakteriálne vlastnosti, ktoré najlepšie demonštruje fakt, že vlnené odevy ani po opakovanom použití nezapáchajú. Vlnené ponožky sú v tomto ohľade absolútne neprekonateľné. Vlna je vďaka lanolínu antistatická a špinu aj z tohto dôvodu odpudzuje.
Z hľadiska použitia vlny ako textilného materiálu možno za negatívne vlastnosti považovať len jej zníženú odolnosť za mokra a pomalšie schnutie.
 
Vlna je, rovnako ako každé prírodné vlákno, biologicky odbúrateľná a obnoviteľná a vo forme ručne pletených výrobkov aj dokonale a jednoducho recyklovateľná. Vypárať a nanovo upliesť môžete vlnu aj po niekoľkoročnom používaní.
 
Ovčia vlna ako prírodný materiál môže mať rôznu kvalitu, ktorá závisí predovšetkým od plemena oviec a časti rúna, z ktorého pochádza. Význam má aj vek ovce. Jahňacia vlna je vo všeobecnosti oveľa jemnejšia ako vlna z dospelých jedincov.
Ovce poskytujú 3 základné suroviny - mlieko, mäso a vlnu. Podľa zamerania na jednotlivé druhy úžitkovosti boli vyšľachtené rôzne plemená oviec, hoci v minulosti bola ovca chovaná práve pre svoju všestrannosť.
 
Na výrobu odevných priadzí boli vyšľachtené špecializované tzv. jemnovlnné plemená, z ktorých najznámejšie sú rôzne druhy skupiny Merino (austálske merino, Saxon merino, Peppin merino...) Pôvodné merinové ovce boli vyšľachtené v Španielsku a postupne sa rozšírili do celého sveta. Najväčším producentom vlny je Čína, merinovej vlny Austrália a Nový Zéland. Z jednej merinovej ovce sa v priemere ročne získa 8-10 kg vlny, najproduktívnejšie Peppin merino poskytne až 18 kg.
Priemer vlákna, od ktorého sa odvíja aj jeho mäkkosť a príjemný pocit na pokožke, sa určuje jeho hrúbkou v mikrometroch (mikrónoch). Ľudský vlas má hrúbku asi 80 mikrónov. Hrúbka merinových vlákien sa pohybuje medzi 16-23 mikrónmi. Najjemnejšie merinové vlákna majú hrúbku 16-17 mikrónov a v pletacích priadzach sa označujú ako superfein. Vlákna s hrúbkou 18-19 mikrónov ako extrafein a vlákna hrubšie ako 21 mikrónov sú označované už len ako merino.
Na kvalitu priadze na pletenie má však okrem hrúbky vlákna vplyv aj jeho dĺžka a tak mnohé strednojemnovlnné plemená s hrubším ale dlhým vlasom napr. Bluefaced Leicester (24 -28 mikrónov) alebo Shetland môžu pri výberových vláknach pocitovo dosiahnuť porovnateľných kvalít ako jemné merino.
 
Chov jemnovlnných oviec na Slovensku takmer neexistuje, naši chovatelia sa zameriavajú na výrobu mäsa a mlieka a tak je nutné všetky vlnené pletacie priadze dovážať.
 
Ovčia vlna je nevhodná pre ľudí alergických na lanolín (tuk z ovčej vlny).

Alpaka
sa svojimi vlastnosťami radí medzi najvyhľadávanejšie prírodné textilné vlákna. V posledných rokoch jej obľuba aj produkcia celosvetovo výrazne stúpa.
 
Alpaka je domestikovaný druh lamy a patrí do skupiny Ťavovitých. Patria sem o.i. aj ťava dvojhrbá domovom v púšti Gobi a lamy (alpaka, vikuňa, guanako, suri...), ktorých domovom je Južná Amerika. Srsť všetkých týchto zvierat je od pradávna využívaná ako zdroj veľmi kvalitných textilných vlákien.
Za zmienku stojí najmä vlákno z vikune, malej divožijúcej lamy, ktorú zdobí najjemnejšia a
najvzácnejšia vlna v živočíšnej ríši.
 
Alpaka je nenáročné zviera a možno ju ľahko chovať vo veľmi rozdielnych klimatických podmienkach.
 
Vlákna alpaky sú lesklé, jemné a na povrchu hladšie ako ovčia vlna. Sú priedušné, majú lepšie izolačné vlastnosti a sú pevnejšie a odolnejšie ako vlna.
Vlna alpaky má najviac prírodných farebných odtieňov - až 22 farieb v 60 odtieňoch.
 
Hrúbka vlákna alpaky sa pohybuje od 14 do 40 mikrónov.
Hrúbka vlákna je pri posudzovaní alpakovej priadze najvýznamnejším ukazovateľom. Na pletacie priadze sa najčastejšie používa alpaka s označením baby alpaka (20-23 mikrónov) a alpaka extrafein (23-26 mikrónov). Obe tieto akostné kategórie sú mäkké a na pokožke príjemné.
 
O alpake sa často nadnesene hovorí, že je „mäkká ako kašmír a hladká ako hodváb“.
Napriek tomu existujú ľudia, ktorých alpaka aj v najjemnejšom prevedení „škriabe“.

 

 

Angora
pochádza zo srsti angorského králika, ktorý napriek u nás zaužívanej predstave, nemusí byť vždy len biely s červenými očami .-)
 
Existuje mnoho plemien angorských králikov, ale pre všetky platí, že starostlivosť o ne je veľmi náročná. Ich srsť sa môže zauzľovať, plstnatieť a vypadávať. Preto treba králiky aspoň raz za týždeň upravovať a čistiť, najmä v spodnej časti tela.
Angorská vlna sa získava buď strihaním alebo vyčesávaním. Pri vyčesávaní sa získa kvalitnejší materiál, pretože srsť sa nepoškodí a je dlhšia ako pri strihaní. Vyčesávanie je však oveľa drahšie ako strihanie. Pretože cyklus prirodzenej obnovy srsti trvá asi 3-4 mesiace, je možné získať vyčesávaním angorskú vlnu 3x ročne. Prvotriedna angorská vlna sa získava len z chrbta zvierat a tvorí asi tretinu srsti, ktorá králikovi rastie.
 
S hrúbkou 12-16 mikrónov patrí angorské vlákno medzi najjemnejšie prírodné vlákna. Je duté a preto je oveľa ľahšie a hrejivejšie ako vlákno ovčej vlny. Bohužiaľ, je len málo odolné a nedostatočne pružné. Preto sa prevažne používa v zmesi s vlnou alebo inými materiálmi, ktoré okrem dodania požadovaných vlastností znižujú aj veľmi vysokú cenu výslednej priadze.
 
Angorské vlákna vytvárajú v priadzi nenapodobiteľný, charakteristický efekt, pri ktorom jemné vlákienka angory mäkko „plávajú“ nad úpletom. Tento efekt sa populárne nazýva angorskou „svätožiarou“ a vo svojich priadzach ho dokonale využíva napríklad japonský dizajnér Eisaku Noro.

 

 

Kašmír
patrí k najhodnotnejším a najdrahším prírodným vláknam.
 
Kašmír je územie v oblasti Himalájí, na hranici medzi Indiou, Pakistanom a Čínou, z ktorého sa do Európy po prvý raz dostali látky z miestnej kozej vlny.
Kašmírová vlna sa získava z niekoľkých plemien stredoázijskej kozy domácej (koza kašmírska, tibetská, čiangra...), ktoré pravdepodobne vznikli v klimaticky drsnom prostredí Himalájí. Kašmírové kozy sú nenáročné a odolné zvieratá plne prispôsobené svojim domovským podmienkam. Hoci sa chovajú na rôznych miestach sveta, v inom prostredí obvykle neprodukujú vlnu dostatočne vysokej kvality.
 
Vlákna najkvalitnejšieho kašmíru sa získavajú vyčesávaním spodnej časti srsti tzv. podsady 1x ročne na jar, kedy sa srsť kôz prirodzene vymieňa a zimná srsť im vypadáva. Priemerná ročná produkcia kašmíru z jedého zvieraťa je cca 300g. Keď porovnáte toto množstvo s priemrne 8 -10 kg vlny z jednej ovce merino, hneď je jasnejšie, prečo je kašmír taký drahý.
 
Hoci veľmi vysoká cena na seba pri posudzovaní nákupu kašmírovej priadze na pletenie strháva hlavnú pozornosť, je dobré zobrať na vedomie aj vynikajúce úžitkové vlastnosti kašmíru.
 
Kašmírové vlákno je naozaj veľmi jemné, pružné a mäkké. Jeho priemerná hrúbka je 14 -19 mikrónov. Vďaka svojej stavbe je veľmi ľahké a oveľa lepšie izolujúce ako merino. Je určite odolnejšie ako angora.
Kašmír sa často mieša s vlnou a s hodvábom, pretože oba tieto materiály sú lacnejšie a ku kašmíru sa svojimi vlastnosťami dobre hodia. Vlna má rovnaké zloženie, hodváb zas zlepšuje pevnosť kašmíru a dodáva mu lesk.
 
Je jasné, že pletacia priadza z čistého kašmíru je veľmi drahá. Ručne pletený kašmírový sveter bude s veľkou pravdepodobnosťou drahší ako kašmírový sveter pletený strojovo. Dôvodom je nielen ručná práca, ale najmä hrúbka používanej priadze. Taká tenká priadza, z akej sú vyrobené strojovo pletené kašmírové svetre sa jednoducho pri normálnom ručnom pletení nepoužíva.
 
Kašmír, napriek mnohým mýtom o jeho údržbe, môžete opatrne ručne prať rovnakým spôsobom ako jemnú vlnu alebo angoru. Treba pritom dávať pozor, aby teplota vody nepresiahla 30° C.

 

 

Mohér
je vlna angorskej kozy, ktorá pochádza z Malej Ázie. Jej meno je pravdepodobne skomoleninou slova Ankara.
Angorská koza patrí medzi najchúlostivejšie domáce zvieratá. Veľmi zle znáša vlhko a chlad. Jej reprodukčné schopnosti sú obmedzené, zvyčajne sa rodí len jedno mláďa a len v najlepších chovoch presiahne miera reprodukcie 100%.V súčasnosti je najväčším producentom mohéru Južná Afrika.
Srsť angorskej kozy s rastúcim vekom hrubne a preto sa najjemnejšie vlákna získavajú z prvých dvoch strihaní kozliat, tj. do 1 roka veku. Získa sa tým mohér najvyšej kvality tzv. kid mohér.
Hoci má mohérové vlákno priemernú hrúbku 25-50 mikrónov, väčšina ľudí nemá pocit, že „škriabe“. Je to spôsobené tým, že mohérové vlákno je oveľa hladšie ako vlnené, pretože šupinky na jeho povrchu sú veľmi tenké a jemné. Preto tiež mohér vôbec neplstnatie. Mohérové vlákno má charakteristický lesk, je mimoriadne odolné proti opotrebeniu a je veľmi pružné.
Uvedené skutočnosti radia mohér medzi prírodné vlákna s vynikajúcimi špecifickými vlastnosťami a veľmi dobrým komfortom údržby.

 

Hodváb
je prírodné proteinové vlákno, ktoré vzniká z výlučkov snovacích žliaz húseníc niektorých nočných motýľov. Húsenica produkuje hodváb aby si z neho vytvorila zámotok-kokón, v ktorom prebieha jej premena na motýľa.
 
Zo zámotkov chovanej Priadky morušovej sa získava prírodné hodvábne vlákno dvojakej kvality: dokonale hladké, jemné, splývavé a lesklé vlákna z prostrednej časti zámotku tzv.„gréž“ (v angličtine často označované ako mulberry silk) a nepravidelné, zrnité a matné hodvábne vlákna z hornej a vnútornej časti zámotku tzv.“buret“.
 
Okrem hodvábu domestikovanej Priadky morušovej poznáme aj divý alebo “planý“ hodváb – tussah.
Ten sa získava zberom opustených (a vyletujúcim motýľom potrhaných) zámotkov rôznych divožijúcich druhov Priadok. Tussahový hodváb je zvyčajne hrubší a tvrdší, ale aj pevný, odolný a priedušný. Naviac môže byť prirodzene farebný.
 
Jeden kokón Priadky morušovej je tvorený asi 4000 metrov hodvábneho vlákna rôznej kvality. Pri výrobe hodvábneho vlákna sa najprv zámotky (aj s húsenicami vo vnútri) hodia do horúcej vody, aby sa rozpustilo prírodné „lepidlo“ sericín, ktorým vlákna držia spolu. Konce vlákien sa zachytia a začnú sa odmotávať, vždy 6-8 vlákien naraz. V hornej časti zámotku, asi prvých 1000m je vlákno, z ktorého sa ďalším spracovaním získava buretová priadza. Ďalších cca 1000m zámotku tvorí gréž a nasleduje vnútorná časť vlákna, zvyčajne porušená a potrhaná, ktoré sa tiež spracováva na buretové priadze.
Za svoje mimoriadne kvality vďačí hodvábne vlákno svojej konštrukcii. Má trojuholníkový prierez a tak láme svetlo ako hranol. Vrstvičky bielkoviny na povrchu mu navyše dodávajú perleťový lesk. Pritom je toto najtenšie prírodné vlákno pevnejšie ako oceľové vlákno rovnakej hrúbky.
Vlákno prírodného hodvábu patrí k najušľachtilejším, a najjemnejším z prírodných vlákien. Hodváb je mäkký, priadušný a má vynikajúce termoregulačné schopnosti – v lete chladí a v zime hreje. Hodváb sa v pletacích priadzach používa samostatne, ale často sa spriada s vlnou, kašmírom, angorou či mohérom. Toto spojenie je obojstranne výhodné. Zatiaľ čo tieto materiály zjednodušujú údržbu chúlostivého hodvábu, on im poskytuje svoj nádherný lesk a mimoriadnu pevnosť.
Je dobré vedieť, že čistý „mulberry“ hodváb je spomedzi materiálov používaných na výrobu pletacích priadzí najcitlivejší na nosenie aj údržbu. Naopak tussah a buret znesú aj tvrdšie zaobchádzanie.

 

 

2. Vlákna rastlinného pôvodu (celulózové) sa získavajú spracovaním niektorých rastlín. Na výrobu pletacích priadzí sa najviac používajú bavlna a ľan.

 

Bavlna
Je najrozšírenejšia plodina používaná na výrobu odevných priadzí. Používa najmä na priadze na pletenie letného typu, často v zmesi s ľanom, viskózou ale aj vlnou.
Bavlna je ako textilná surovina omnoho dostupnejšia a lacnejšia ako vlna.
Je priedušná, relatívne pevná a je schopná absorbovať pomerne veľa tekutiny. Svoju odolnosť si zachováva aj za mokra. Nie je pružná, nehreje a krčí sa.
Prirodzené vlastnosti bavlny však možno významne ovplyvniť výberom kvalitného východiskového materiálu a spracovaním.
 
Ako u všetkých prírodných vlákien, za najkvalitnejšie sú považované dlhovláknové druhy bavlny bežne označované ako “mako“ alebo tiež “egyptská“ bavlna. Sú náročnejšie na pestovateľské podmienky a sú preto drahšie.
 
Mercerovaná bavlna je druh upravenej bavlnenej priadze, ktorá je pevnejšia, odolnejšia a najmä tvarovo oveľa stálejšia ako bežné bavlnené priadze. Mercerovaná bavlna má hodvábny lesk. Vyrába sa tak, že sa bavlnená priadza naťahuje v roztoku hydroxidu sodného. Tento postup si dal v roku 1851 patentovať britský chemik John Mercer, podľa ktorého sa táto úprava nazýva.
 
Opaľovaná bavlna bola v poslednej fáze výroby podrobená procesu, pri ktorom na opaľovacích strojoch prechádza vlákno/priadza medzi opaľovacími horákmi, pričom sú jemné vlákna vyčnievajúce z priadze opálené pre dosiahnutie väčšej hladkosti priadze.
 
Nie veľmi známa je skutočnosť, že okrem bielej bavlny, existujú aj odrody prirodzene farebných bavlníkov. V Južnej Amerike už dávno v predkolumbovských časoch pestovali domorodci niekoľko druhov prírodne farebnej bavlny. Hnedo sfarbenú bavlnu nazývanú coyote nebo coyuche dodnes pestujú indiáni kmeňa Nahua v Mexiku.

 

Ľan
patrí medzi najstaršie kultúrne plodiny. Až do 19. storočia bol základnou textilnou plodinou v Európe. Pestuje sa nielen na textilné účely, ale aj pre liečivé olejnaté semená. Rastie veľmi dobre aj bez hnojenia a používania pesticídov.
Ľanové vlákna sa získavajú zo stoniek rastlín a sú pevnejšie, dlhšie ale menej pružné a tvrdšie ako bavlnené. Sú prirodzene hladké a rovné. Ľan je za mokra až o 30% pevnejší ako za sucha.
Ľanové priadze sú zvyčajne nerovnomernej hrúbky a pomerne tvrdé. Ich vynikajúce vlastnosti, najmä priedušnosť, nasiakavosť a chladivosť ich predurčujú na letné úplety. Za najväčšie negatívum ľanových vlákien sa považuje ich veľká krčivosť.
Spracovanie ľanu je náročnejšie ako spracovanie bavlny a preto sú ľanové priadze na pletenie drahšie ako bavlnené.

 

Bambus
Bambusové priadze si v posledných rokoch získali značnú obľubu. Sú veľmi savé a podobne chladivé ako ľan. Vlákno je pevné a prirodzene antibakteriálne. Bambusové vlákna možno získať dvoma spôsobmi. Tradičným odlúčením prírodných vlákien z rastliny, ale aj moderným postupom, pri ktorom sa vlákno vyrobí „umelo“.
Toto je najčastejší prípad bambusových priadzí, ktoré sú vyrobené z bambusovej viskózy.

 

Viskózové vlákno (CV), čiže zvláknená chemicky čistá celulóza (v USA rayon) sa vyrába podobne ako syntetické vlákna. Len východisková surovina nie je ropa.
Rozomletím dreva, najčastejšie smrekového a jeho chemickou úpravou sa pripraví tekutá masa čistej celulózy a tá sa pretlačí cez veľmi jemné trysky. Stuhnutím pramienkov hmoty vzniká vlákno. Viskózové vlákno je teda pôvodom prírodné vlákno vytvorené umelou cestou.
Viskózové vlákno je mäkké, savé a netvorí sa v ňom statická elektrina. Za sucha je rovnako pevné ako bavlna, za mokra sa ale jeho pevnosť znižuje až o 50%. Jeho hlavnou nevýhodou je značná krčivosť a malá odolnosť.
Rôzne druhy viskózy sa získavajú z rôznych východiskových drevín. Medzi pletacími priadzami môžete okrem jednoduchej a bambusovej viskózy stretnúť napríklad aj lyocel a modal, čo sú viskózy s vylepšenými vlastnosťami z bukového a brezového dreva. Viskózové priadze sú hladké, lesklé a splývavé.

 

 

B.Syntetické vlákna
poznáme od roku 1938. Pre výrobu pletacích priadzí sa väčšinou používajú ako lacná náhrada prírodných materiálov. Oproti prírodným vláknam sú pevnejšie, odolnejšie proti oderu, nekrčivé a rýchlo schnú. Sú takmer nezničiteľné (nerozložiteľné).
Na druhej strane nedostatočne prepúšťajú vzduch a vlhkosť a „elektrizujú“ čím priťahujú špinu.
Syntetické vlákna sa, rovnako ako viskóza, vyrábajú zvlákňovaním z východiskového materiálu, ktorý sa získava prevažne úpravou ropy. Zvlákňovanie je proces premeny roztavenej, emulznej alebo tekutej látky na vlákno a prebieha tak, že táto látka sa pretlačí cez jemné trysky pričom tuhnutím hmoty vznikne vlákno.

 

Na výrobu pletacích priadzí sa používajú najmä tieto syntetické vlákna:
 
Polyamid (PA, PAD) sa ako prvé syntetické vlákno začal vyrábať v roku 1938 pod názvom nylon. Do skupiny polyamidových vákien patria aj tie s označením silon, dralon, kevlar či cordura.
Polyamid je pevný za sucha aj za mokra, pružný a veľmi odolný proti oderu. Nekrčí sa. Jednoducho sa udržiava. Je málo nasiakavý a je drahší ako akryl. Jeho použitie v pletacích priadzach má zvyčajne praktické, nie cenové dôvody. Napríklad pridaním 20-25% polyamidových vlákien do vlnených ponožkových priadzí sa dosiahne ich väčšia pevnosť, odolnosť a zjednoduší sa údžba.
 
Akryl alebo polyakryl (PAN) bol po prvý raz vyrobený v roku 1939. Má textúru, pevnosť a pružnosť takmer zhodnú s vlnou a preto sa používa najmä ako lacná náhrada vlny. Ďalšími vlastnosťami sa však vlne na míle vzďaľuje. Nehreje, je nepriedušný a nežiadúce pachy skôr zadržiava. Má sklon k tvoreniu žmolkov a „elektrizuje“ čím priťahuje nečistoty. Je však veľmi odolný, dobre sa udržiava a je lacný.

Elastické vlákna s obchodným označením lycra, elastan alebo spandex sú z polyuretanu (PU). Sú to vlákna, ktoré sa môžu natiahnuť na najmenej trojnásobnú dĺžku a po uvoľnení ťahu sa vrátia na pôvodný rozmer. Do odevných materiálov sa pridávajú maximálne v 10% pre zvýšenie pružnosti. Keďže väčšina prírodných materiálov je dostatočne pružná, v pletacích priadzach sa používajú len zriedkavo a to najmä v spojení s bavlnou.
 
C.Kombinované alebo zmesové vlákna/priadze
Pri kombinovaných vláknach/priadzach možno jednoznačne vystopovať dva základné dôvody, pre ktoré sa vyrábajú. Prvým je zlepšenie úžitkových alebo estetických vlastností, druhým zníženie ceny.
Pokiaľ obsah pridaných syntetických vlákien nepresiahne 30-35%, na dotyk ich nebudete vnímať ako „umelinu“.