Výlet v Čičmanoch - nohavički a kopitcá
27.10.2013
Babie leto trvá už mesiac. S takýmto vývojom počasia som nerátala a už od konca prázdnin som všetkých naokolo nútila vykonávať jesenné práce v záhrade, natierať, dláždiť a rúbať... Jednoducho chystať sa na zimu. Vďaka tomu sme pred očakávanou sychravou jeseňou získali náskok, ktorý sme si včera naplno užívali. Najprv prechádzka po slnečných čičmianskych lúkach, a potom, ešte pred kapustnicou a slivkovými knedľami, krátke neplánované nakuknutie do múzea. Tam som našla ručne pletené podkolienky a ponožky, z hrubej vlny s typickými čičmianskymi vzormi. Ani neviem, prečo som si ich skôr nevšímala. Možno kôli tým fascinujúcim výšivkám na košeliach, zásterách a šatkách...?
Mužské hrubé pletené ponožky - kopitcá - sa nosili v krpcoch a navlečené na bielych súkenných gatiach.
Pletené nohavički (tie dlhšie) a kopitcá v čičmianskom múzeu. Plietli ich muži na 5 ihliciach.
Odfotila som ich a dnes som vzor prekreslila do nákresu. Je trocha upravený, aby bol zhora aj zdola súmerný.
Vystavené nohavički a kopitcá sú upletené zhora nadol na piatich ihliciach, päta je akýsi hybrid - klasická „nemecká“ (s rovno pletenou zadnou stenou a vodorovne priplietaným spodkom päty) ale bez klina. Potrebný úbytok očiek po upletení päty sa zrejme dosahoval rovnomerným spletaním očiek v kruhových riadkoch. Nebolo možné si ich pozrieť z rubu, tak som techniku celkom presne neidentifikovala. Ale pani sprievodkyňa bola milá, takže ak nabudúce znova neprídem pred záverečnou, možno sa mi podarí zistiť viac. Vzor je vypletený obyčajnou „nórskou“ alebo „fair isle" technikou. Použité farby sú jasné a kontrastné - prírodná biela, žltá, červená a čierna. Za pôvodné čičmianske farby sa považuje tiež oranžová, tmavá vínová a tmavohnedá. Myslím, že vzor je naozaj žensky jemný a univerzálne použiteľný. Urobila som aj dvojfarebnú verziu, ktorá je rovnako pekná, menej „etno“ a navyše bude jednoduchšia na spracovanie.
Vzor "Čičmianske Nohavički" - originálna farebnosť
Sú ním vypletené hrubé ženské vlnené podkolienky vystavené v čičmianskom múzeu.
Vzor "Čičmianske Nohavički" - čiernobiela verzia
Moja múdra čičmianska kniha (Eva Munková, Čičmany, Osveta pre Považské múzeum v Žiline,1991) hovorí o týchto súčastiach čičmianskeho kroja:
„Ďalšou (okrem ľanu a konope) textilnou surovinou používanou v Čičmanoch bola ovčia vlna. Okrem pradenia na vretienku a od začiatku 20.storočia na kolovratoch sa zachoval jeden starý spôsob zhotovenia vlnenej priadze tzv. drugaňie. Muži drugaľi na druge menej krútenú, mäkšiu priadzu, ktorá bola vhodná hlavne na ručné pletenie. Z druganej vlny muži plietli na ihliciach pančuchy mužské – kopitcá a ženské – nohavički, ktoré obúvali do krpcov alebo súkenných papúč. Z vlny plietli aj mužské zápästky, rukavice a kukly – šľochavňe. Základ pančúch bol aj v 19. storočí z prírodnej (bielej) ovčej vlny. Mužské kopitcá boli kratšie, siahali niže lýtok, s rázporkom, na boku s vypletaným vzorom, geometrickým kosoštvorcovým ornamentom s tmavočervenou, pomarančovou a tmavohnedou vlnou. Ženy chodili veľkú časť roka bosé. Na sviatok a v zime si obúvali vlnené pletené pančuchy – nohavički. Siahali pod kolená, boli biele, na okraji s vypletaným vzorom.“
